Môj muž je fakt geniálny, pekne si vypočul moju predstavu o Vianociach, atmosfére, balíčkoch, darčekoch a prekvapeniach a o tom ako to všetko má byť nachystané a zabalené v rovnakom baliacom papieri aby bol efekt ešte silnejší. Pochopil ma, dokonca sme sa zhodli aj na tom že stromček chceme živý ale že budeme myslieť na prírodu a kúpime si ho v kvetináči.A že všetko si urobíme krásne slávnostne nádherne a všetky prekvapenia a darčeky budú pod živým vianočným stromčekom.
Včera bol deň D. Požičali sme si od rodičov autíčko a mali sme hodinu a trištvrť na to aby sme nejaký strom kúpili. Ja som si myslela že prídeme - pozrieme - padne nám do oka ten najkrajší - kúpime - vyložíme doma a hotovo. Lenže to bolo úplne inak. Nakoľko sme boli limitovaní časom, namierili sme si to hádam najznámejšieho veľkoskladu s kvetmi v Bratislave. Stromčekov mali množstvo a krásnych. Väčšinou však vyrúbaných a už "zosieťkovaných" a taký sme nechceli. Tak sme blúdili po tej pláni plnej stromčekov a snažili sme sa nájsť nejaký taký kvetináčový. Aj sme našli ale boli neskutočne krivé, škaredé a nám sa ani jeden nepáčil až na toľko aby šiel s nami. Tak sklamanie číslo jedna, u mňa. No to som fakt nečakala že tie stromčeky bude problém vybrať veď ošiaľ ich zháňania začne tak o týždneň...pomyslela som si. Tak nič...otočka, nasadnúť do autíčka a rýchlo ešte niekam vyrazť. Napadol nás ešte jeden obchod. Už klasický, obchodný reťazec. Aj tam ich mali, ale oveľa menej a ešte úbohejších. Bola som totálne sklamaná...z vianočného nadšenia som si musela uschovať v duchu povznesenú náladu a vedomie že "nie o tom sú vianoce aký stromček si kúpime" ale poznáte to keď sa strašne na niečo tešíte a veríte a dúfate....ale nič nenachádzate. No tak nič, čas sa krátil, museli sme sa bleskovo rozhodnúť či nejaký ten kochlík vezmeme....
Oko mi však "padlo" na jednu menšiu jedličku. Bola chuderka všelijaká, už opadávala ale bola vcelku skoro podľa našich predstáv. Rozmýšľali sme asi minútku-dve až sme sa rozhodli že ju berieme.
Rýchlo naložiť, zaplatiť, prejsť po parkovisku, naložiť do autíčka, presunúť sa cca. 4 km po Bratislave a doma ju vyložiť na balkón. No zvládli sme to celkom úspešne. Len som na každej križovatke, zákrute, pribrzdení či pridaní plynu v duchu rátala, koľko ihličiek opadalo z nášho krásneho stromčeka tentoraz. Neviem prečo tak opadával ale zatínali sme zuby aby sme to akože vôbec nepočuli. Jasné že to bolo počuť a ja som mala vidiny, že kým našu jedličku vyložíme na balkón opadne nám úplne. Našťastie počula aj naže pozitívne povzbudzovanie a akosi tú cestu vydržala. Uisťovali sme sa že z toho chabého výberu sme si vybrali najkrajší stromček, a že to vôbec nie je také tragické lebo všetky ihličnaté stromky opadávajú, a že to nevadí, že jedlička sa pozbiera a že stromčeky nerastú ako huby v lese a nie sú rovné a ukážkové a že môžu byť aj krivšie aj všelijaké a bla bla bla....
Jedlička teraz tróni na balkóne. Každú chvíľku som sa na ňu včera spoza závesa šla pozrieť, ako sa asi ten nový člen našej rodiny má, či mu nie je zima, či ho neprikrijem na noc, aspoň ten kmeň, veď v časopisoch to odporúčali....kedy ho budeme aklimatizovať, polievať a tak ďalej. Mužík ma utešoval že mu nič nebude a že je fakt najkrajší aký sme si len mohli kúpiť.
Tak čo, máme strom, už len ozdobky na neho, pobalenie tajne ukrytých darčekov a šup .... môžu sa začať Vianoce:-)
