reklama

Keď pchám mandarínky do úst

automaticky sa vrátim mysľou tam kam niet návratu...do môjho rýchlouleteného detstva. aj tak si žiaľ z neho pamätám mááááličko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

No čo, nechcem filozofovať ale je to tak. Čím som staršia tým rýchlejšie vnímam posun dní, týždńov, rokov....vraví sa, že na ďeťoch vidí človek ako starne. Nakoľko sú naše deti ešte v nebíčku na oblakoch, nemám zatiaľ na kom badať že starnem:-))

Inak, vôbec ma to netrápi, lebo som si povedala že otázkami ktoré jednoducho žiaden človek na svete nevyrieši sa zaťažovať nebudem.

Keď pchám mandarínkové mesiačiky do úst, vždy ma napadne čas predvianočný, ja = malá v našom dome, celá rodina ešte v dome, nikto nerozcestovaný po svete, európe, slovensku za prácou. Mamka s ockom v práci v okresnom meste, sestra Janka v ďalšom meste na strednej škole a ja v susednej dedine v základnej. Mandarínok sme mali tuším stále - čo sa ja pamätám dosť. A keď sa v špajze začali objavovať tajné balíčky ovocia, napadlo ma že zbehnem aj do pivnice, a poobzerám sa či ocko zase skryl ananás, figy a ďatle. Hej , dobre píšem, na základnú som chodila po 89-tom, to už toto dovezené ovocie u nás bolo...nemýlim sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som našla niečo z horespomenutého, vedela som že v rodičovskej skrini už musia byť aj darčeky pre mňa. Vedela som že treba ísť v spálni až k oknu, na ľavej strane boli tri skrine, šatníky. Aprvá, druhá, v tretej budú darčeky....zbožné želanie a triaška na celom tele k tomu. Odomknúť kľúčik, šup na špičky, natiahuť pravú ruku dve poličky nad hlavu, a v najhornejšiej kde boli obrusy, tak za nimi....boli nejaké škatuľky. Jasné, každý rok tam boli. Maminka možno netušila že ich vykutrem, ale vykturala som ich. Pekne som si ich pár krát "ošahala", potom som ich vrátila naspäť a bola nesmierne hrdá na seba že viem kde to prekvapko je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak som našla ako 4ročná žltú blúzku a bordové menčestráky z Maďarska, ako 5 ročná školskú tašku, potom si na tri roky nespomínam ale ako 9ročná som našla krásne kuriatkové hodinky. Predstavte si krásne hodinky, a v ciferníku bolo žlté kuriatko, ktoré kmitalo očami podľa sekundovej ručičky. Bože na nebi, to boli najkrajšie hodinky v celej dedine!!!!! Ukazovala som ich na požiadanie, staršie piatačky sa mi na ne chodili pozerať.....bomba vec. Hrdosť nad hrdosť....

A vôbec mi nevadí že mám 25, srdce sa mi s približujúcim sa Štedrým večerom chveje každý rok tak isto alebo viac lebo sa strašne teším na krabičky pod stromčekom. Nie a nechcem z toho vyrásť a nevyrastiem z toho. Nenúťte ma veď je to krásne....možno sa stávam dieťaťom - čiže mladnem:-)))

Andrea Vaňová

Andrea Vaňová

Bloger 
  • Počet článkov:  91
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prispieva na miriam.sk a symbolicky do rodinného rozpočtu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSto vežičiekVytrvaťHobbyJaskyneSúkromnéÚvahyVýletíkyRodičovské

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu