Každý rok v novembri si dám krásne predsavzatie že tento rok si veniec už určite urobím a bude "vymakaný" Jednoducho taký krásny, aký je stále v časopisoch o bývaní a vo všetkých tých návodoch na spríjemnenie si vianočného obdobia, a aký si - pravdu povediac - nikdy neurobím.
Tak že si idem spraviť prvé kolečko: na tržnicu. Mali len umelé alebo z machu, za 400 korún a nepáčili sa mi.
Druhé kolečko bolo na trhovisko na Miletičovej, tam mali tuctové a nepáčili sa mi a okrem toho tam mali jeden ktorý mi LTT jeden ujček vyfúkol takže znova nič.
Tak som zavolala kamoške Maji, inak Maja je baba do koča aj do voza, niekedy o nej napíšem, že nech ide so mnou do centra mesta pozrieť veniec, veď začali trhy a dáme si aj nejaký punč.
Maja súhlasila - veď ako hovorím, aj do koča aj do voza pôjde so mnou. Najprv sme sa predrali množstvom ľudí ktoré sa pod vianočným stromom hlavnom meste zhromaždilo. A napadlo ma že sa pôjdem najprv pozrieť do istého kvetinárstva aby sme sa zohriali a potom sa budeme motať po námestí. Bola nám už zima.
Do toho kvetinárstva chodievam kvetiny a aranžmány len obzerať. A - voňať. Áno, tá vôňa mi doteraz úplne stačila. Kvetiny mali dosť drahé a ja si kupujem kvetiny väčšinou len pre potešenie....nie pre vyprázdnenie peňaženky.Po včerajšom "voňaní" však viem že voňať tam budem chodiť aj naďalej.
Maja zbadala prvý veniec, a za ním ďalší a ďalší a boli nááádhernééé....obzerala som ich z jednej strany z druhej, híkala a achkala nad nimi...zrazu Maja zbledla a potiahla mňa - nadchýňajúcu sa nad úžasnými vencami - za rukáv: !Poď preč, Ani, taký veniec ti spravím aj ja. Poď preč prosím ťa lebo ma porazí!!
Ja som vôbec nechápala čo sa deje, ale zrazu som pochopila....cenovku na tom najkrajšom venci, ktorý som si chcela kúpiť , si všimla Maja z nás dvoch ako prvá. Bola štvorciferná. Skoro ma vystrelo...tak toto je fakt veľa na môj skromný rozpočet. Bolo po nákupea ani neviem ako, boli sme z obchodu von.
Ten veniec mám "odfotený" v hlave.Bol krásny, nádherný, ale drahý. Začalo snežiť, bola nám "kosa", Maja bola hladná...že ide domov.
Že dobre, choď, vyprevadila som ju a ja som si do maličkého stánku šla kúpiť obyčajný malý adventný veniec so štyroma sviečkami.
Máme ho doma na stole, síce nie ten NAJ ale ten, na ktorý máme.
Na budúci rok si svoj už asi konečne urobíma budem na seba patrične hrdá....