V škôlke sme celý december vyrábali vlastné darčeky, ktoré pod stromčekom vyzerali asi tak, že na odpornom ružovom papieri dostala moja mamka namaľované náušnice a nejaké "maľovátka" akože rúž a očný tieň. Na tú hrôzu dodnes nezabudnem, lebo to výtvarné dielo bolo naozaj hrozné ale maminka bola za neho veľmi vďačná.
Tiež sme na posedení pod jedličkov hrali snehové vločky, a ja som mala biele šaty až po zem, lebo som bola "hlavou snehovou vločkou, ktoré museli iné poslúchať" ... bože, to bol pocit...
A ešte som sa vysmiala Mikulášovi, lebo som vedela, že je to prezlečený chlap z našej dediny. "Frajerov" otec to bol a keď som to vytrúbila ostatným, od súdružky som dostala po zadku. Ale bola som strašne šťastná, že som na to prišla:-)
Ako darčeky sme dostávali mandarínky alebo ešte oblečenie z Maďarska. Schengen neexistoval a vlastne...bola hlboká totalita. Z tých pár maličkostí, ťažko zadovážených, sme sa aj tak tešili a radovali.
Raz som (ale to sa opakuje dodnes, pred každým Štedrým dňom zas a znova...) strááášne otravovala ocina, aby mi prezradil, čo dostanem. Bola som taká neoblomná, že on svojim dobrým srdcom tým päťočným hnedým očiam padol za obeť. Prezradil mi, že mi kúpil vedierko a ešte mi ho aj ukázal, ale vraj sa musím tváriť, že neviem, čo dostanem. Svätosväte som mu prisľúbila. Vedierko bolo krásne svetlozelené, s menším žltým a ešte menším červeným vedierkom vovnútri, držalo sa za takú bielu rúčku a bolo celé z plastu. Mala som úžasnú radosť...až kým...
Pod stromčekom som večer znova objavila moje užobjavené vedierko...hodila som ho cez celú izbu a so strašným hnevom som hulákala, že darček, ktorý mi bol prezradený, už nechcem. Tatko bol zdesený, vraj bol úplne hotový. Nechápal... Mamka sa mu smiala za chrbtom, že tak ti treba, načo si tomu zvedavému decku prezradil, čo dostane? Veď som ti hovorila, nič jej neukazuj! Ale všetko bolo márne...ani neviem, ako ma utíšili a či vôbec.
Tie krásne spomienky, na ktorých sa každé Vianoce doma smejeme, až nás bruchá bolia, stoja za to. A ani tentokrát to nebude inak.