Povianočná reflexia

Autor: Andrea Vaňová | 6.1.2011 o 13:55 | (upravené 6.1.2011 o 14:07) Karma článku: 4,10 | Prečítané:  449x

Tak a konečne sme sa všetci po ukašlanom a usoplenom decembri vyliečili. Zdalo sa mi, že až na Silvestra. Čo na tom, hlavne že sa máme. Vianoce - nevianoce.

Darčekov bolo veľa, hlavne pre najmladšieho, ten si myslel, že sa rozdávajú každý deň. Ešte na Silvestra behal po dome starých rodičov a hľadal kde sú. Kde sú narodeniny? Kde sú darčeky? Ešte nejaké budú! Áno, zlatíčko, pomyslela som si, znova o rok, pod stromčekom.

Videla som rozžiarené očká. Niekoľko párov očí. Krásne je sledovať babku a dedka, ako sa tešia zo svojho miláčika. Ako im žiaria oči, lebo vnúčikovi tiež žiaria tie jeho. A tak žiarili a nasávali radosť a srdiečkovanie ony z neho a on z nich. Krásne. Až som im tú kratučkú chvíľu chcela predĺžiť. Aby neskončila, keď pôjde malý spať. Nebolo v mojej moc. Našťastie sa žiariace "rolničky" znova rozsvietili vždy, keď si malý spomenul na darčeky. Blik - blik. Žiari - nežiari. Svieti - nesvieti.

A znova bolo neuveriteľné sledovať, ako malý 2,5 ročný vedie za ruku 90 ročnú prababičku. Takmer pomaličky a opatrne. On - ako perpetum mobile. Bolo ho všade a vždy. Ona - ako spomalený pomaličký parníček. Sedela väčšinou vo svojej izbe, zriedka prišla k nám, nevládala. Zastaviť čas, na tú chvíľu, preklenúť tri generácie. Zachytiť ten moment rešpektu a úcty. Svieti - nesvieti.

A krásne bolo nezvládnutie zdravej výživy počas sviatkov prejedania sa. No čo, nezvládla som dávať dieťaťu len zdravú stravu, tak ako som si predstavzala či predstavovala. Ani som to tak na 100% neočakávala, aby som nebola za maminu - stíhačku. Ale chcela som. Aby jedol viac ovocia a zeleninky a menej koláčikov. Aby pil menej tých sladkých džúsov, hlavne viac čistej vody. Aby nevyjedl za koláčmi ešte dodatok od babky... V zlomku sekundy jeden večer prisunutá stolička k"dopseláckemu stolu" a šup ho tam! Okom klip - a zmizli žĺtkové rezy. V brušku môjho pokladíka. Zapiť sladkým a presladeným džúsikom. No amen...pomyslela som si, to v noci zase bude hlad a vresk. Nebol ani hlad ani smäd ani vresk. Bola kľudná noc. Aj bez večere a naparenej zeleninky s diétnym mäskom.

Tak ako prišli, tak aj odišli. Akosi prirýchlo...sa mi zdá. Starnem? Malý mladne? Hlavne, že sme zdraví, pomyslím si v duchu, a že očká stále svietia pri nových hračkách. Svieti - nesvieti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Most-Híd chce nižšie odvody pre dohodárov a živnostníkov. Pripravuje návrh

Vysoká odvodová záťaž podľa odborníkov živnostníkom, dohodárom, ale aj zamestnancom komplikuje vstup na pracovný trh.


Už ste čítali?